Niet na svete mačky, ktorú by aspoň raz v živote nepostihli problémy s vyprázdňovaním.

Aké to rozčarovanie a potom rozhorčenie, keď v záchodíku našej mačky nájdeme obsah nie práve najoptimálnejších tvarov. Ak máme smolu, začína sa kolotoč čiastočných úprav a vzápätí „znovuroztopenia“ tak očakávaných valčekov.

Prečo? Príčin môže byť strašne veľa. Dôsledok je stále ten istý.

Hnačka infekčná

Vírusy a baktérie, meňavky a prvoky - to všetko číha na mačku, nielen žijúcu vonku. Nosíme ich na topánkach, v potravinách, číhajú v nádobách s nie práve čerstvou vodou, navieva ich vietor, pršia v daždi, a... sú bežnou súčasťou mačacieho sveta. Keďže aj ich patogénne formy majú pravo na život, podarí sa im niekedy preniknúť cez ochrannú bariéru imunitného systému. Infekčné hnačky sú často sprevádzané zvracaním a zvýšením telesnej teploty. Príznaky sa spravidla stupňujú tak ako sa rozvíja samotný proces infekcie. Príroda káže mačke neprijímať potravu ani tekutiny a dochádza k úbytku substancií potrebných pre správnu funkciu obranných systémov. Len málokedy nastane spontánne vyliečenie bez intervencie medikamentóznej liečby, najlepšie vedenej veterinárnym lekárom.

Hnačka toxická prípadne toxemická

Nepriateľom číslo jedna sú izbové rastliny. Väčšina z nich pochádza z trópov. Ako sú krásne, tým aj viac zraniteľné, v pôvodnom biotope by bez ochrany ťažko prežívali. A tak ich evolúcia vybavila nepreberným množstvom silíc, alkaloidov, éterických olejov a ktovie čoho všetkého, škodiaceho mačaciemu črevu. Takéto hnačky sa spravidla samé upravia, organizmus eliminuje škodliviny a máme pokoj až do ďalšej konzumácie obľúbenej kveteny. Nebolo by však múdre bagatelizovať nebezpečenstvo spojené s celkovým možným poškodením organizmu pri zvlášť toxických rastlinách alebo nadmernej konzumácii ich jedovatých častí.

Chemikálie používané v domácnostiach sú príliš výrazne aromatické a veľmi málo chutné. Čiastočné problémy môže spôsobiť ich zlízanie zo zasiahnutých častí tela. Nie zanedbateľné sú hnačky spôsobené toxínmi plesní a metabolitmi kvasiniek či baktérií. Krmivá po záručnej dobe, nevhodne uskladnené alebo nesprávne podávané síce nemusia vystríhať pred nebezpečenstvom ani citlivé zmysly mačky, no látky v nich obsiahnuté sa stávajú príčinou mnohých hnačkových ochorení.

Toxémie majú vnútorné príčiny, najčastejšou je zamorenie organizmu červami, hlavne u mačiatok. Produkty ich metabolizmu pri masívnych nákazách spôsobujú dlhotrvajúce hnačky, často s prímesou krvi a hlienu.

Hnačka dietetická

Kľúčom k šťastnému životu našej mačky je blaho jej tráviacej sústavy. Starostlivo vyberaná potrava, servírovaná čerstvá, v správnom množstve a nie príliš často - to je záruka spokojnosti zvieraťa i chovateľa.

Je vecou nášho výberu, čím budeme kŕmiť, ale pamätajme na to, že kŕmime mäsožravca. V prírode je jedálny lístok malých mačkovitých šeliem veľmi pestrý: hmyz, hlodavce, vtáky, ryby, obojživelníky, plazy, mäkkýše a všetko, čo sa pritrafí. Časť jedálnička tvoria aj rastliny, no majú len význam doplnkového či skôr stimulačného kŕmenia. Črevo našej mačky nie je tak tolerantné k náhlym zmenám, už si odvyklo jesť príležitostnú potravu. Trávenie je pomerne presne nastavené, v zmysle posunu potravy v čreve i množstva vyprodukovaných tráviacich štiav. Náhle zmeny pomerov bielkovín, tukov, cukrov, škrobovín a vláknin vedú k stimulácii sekrécie tráviacich štiav a k zrýchleniu črevnej pasáže. Na konci tohto procesu je riedka až hnačkovitá stolica.

Črevo mäsožravcov je rado prázdne, je veľmi krátke a pravidelná prítomnosť potravy ho zaťažuje. Trávenie prebieha nárazovo, veľmi búrlivo a nie príliš dlho. Nepretržité a nadmerné kŕmenie vyčerpáva tráviace kapacity. Do hrubého čreva sa potom dostáva zle strávená potrava. Tu začína sekundárny rozklad, avšak k prospechu nesprávnych baktérií. Dôsledkom je rýchle sa zbavovanie takéhoto obsahu, takže...

Hnačka z iných príčin

Niekedy môže mať hnačkovité ochorenie aj menej bežné príčiny. Sporadicky sú to neurózy, ktoré zamotajú klbko neriešiteľných hnačiek. Ak naša mačka prejavuje príznaky neistoty, podráždenosti, prípadne agresivity, hľadajme príčiny v premiestnení nábytku, bytových úpravách, v zmene počtu členov rodiny, a to nielen ľudských alebo aj v susedstve. Nesprávne fyzikálne vlastnosti hoci aj správnej potravy môžu taktiež zrýchliť potrebu evakuácie čreva. Správna teplota a konzistencia potravy sú rovnako dôležité ako jej nutričné zloženie.

Riešenie problémov

Okrem pravidelného čistenia nádob na vyprázdňovanie, čo nás uchráni od špinenia na miestach nie k tomu určených, najdôležitejšie je absolútne vyprázdnenie čriev. Jednodňová hladovka, len s prijímaním pitnej vody, mimochodom tiež odstátej na izbovú teplotu, a podávanie črevných adsorbencií, môže viesť k stabilizácii čreva. Pri adsorpčných látkach sa javia ako vhodnejšie živočíšne uhlia. Íly (napríklad Smecta) sa musia pre dosiahnutie účinku podávať v medzných objemoch, čo často vedie k vyvráteniu podaného prípravku. Po ustálení akútnej hnačky môžeme pristúpiť k dietologickým opatreniam. Optimálna je potrava s vyšším podielom vody a nižšou koncentráciou bielkovín. Jej množstvo redukujeme na polovicu bežne konzumovaného objemu. Snažíme sa nekŕmiť viac ako dva krát denne. Mačku napájame stále len čistou vodou. Ak nesiahneme po komerčne vyrábaných diétach, dobrou alternatívou je varené chudé mäso s asi dvadsať percentným prídavkom dusenej alebo varenej zeleniny, upravenej do „obaľovacej“ konzistencie. V takejto monodiéte pokračujeme ešte aspoň tri dni po úprave stolice. Prechod na normálne kŕmenie by mal byť pozvoľný, s postupným pridávaním obvyklej potravy. V závere kúry môžme siahnuť po probiotikách z prekvasených alebo jogurtovými kultúrami spracovaných nesladených mliečnych výrobkoch.