Rozmnožovanie je najzákladnejšou biologickou funkciou živých organizmov. Všetky jeho aspekty sú súčasťou existencie živočíšnej i rastlinnej ríše, mnohokrát veľmi príjemné.

Volanie prírody

Zaostrime na naše mačky. Mačka samica má spravidla dva estrálne cykly (ruje) ročne, ale ako všetko v prírode ani toto nie je zaručené. Ruja prebieha v akýchsi vlnách, kde sa striedajú niekoľkodňové aktívne fázy sprevádzané vyzývavými fonetickými a telesnými prejavmi s niekoľkými dňami relatívneho pokoja. Netešme sa, jeden estrálny cyklus, môže trvať týždne, mesiace, ale aj skoro celý rok (nymfománia). Mačky majú provokovanú ovuláciu, ruju vždy ukončí kopulácia, spárenie sa so samcom. Je to rýchle riešenie s náležitými dôsledkami. Ani majitelia kocúrov nie sú mimo hru. „Marcovaním“ mačiek, ako sa podľa tohto mesiaca zvykne ľudovo nazývať obdobie ruje, je presiaknutá celá atmosféra jari. Vzduch je prevoňaný feromónmi a po nociach sa ozývajú vábivé piesne žiaducich krásavíc. Kocúri majú tendenciu túlať sa, niekedy má akčný rádius ich výprav až desaťkilometrový priemer. Doma zavretí kocúri začínajú riešiť teritorialitu, známe to „značkovanie“. Za vhodných podmienok sa celá poetika zopakuje aj v lete.

Problémy

Do ambulancií prichádzajú ľudia z mnohých dôvodov, súvisiacich s rujou a vôbec rozmnožovaním mačiek:

• nechcené mačiatka,
• túlajúci a strácajúci sa kocúri,
• zranenia ako dôsledok boja o priestor a právo splodenia potomstva,
• obťažovanie susedov i majiteľov hlasnými fonetickými prejavmi, hlavne v noci, a nielen mačky - samice,
• značkovanie v byte, a nielen kocúri,
• zvýšená agresivita,
• strata kondície súvisiaca so zhoršeným príjmom potravy,
• tráviace problémy v dôsledku rozladenia hladujúceho čreva,
• obsedantné správanie, končiace deštrukčnými aktivitami na bytovom zariadení.

Sterilizácia versus kastrácia

Tak často žiadaná sterilizácia rieši len problém nechcených mačiatok. Ide o zákrok vedúci k zabráneniu počatia, bez odňatia pohlavných orgánov - presnejšie, ich častí. Technicky sa vykonáva prerušenie a odňatie časti vajcovodov u mačiek a prerušenie semenovodov semenníkov u kocúrov. Dôvody, ktoré nútia riešiť sexualitu kocúrov spravidla vylučujú sterilizáciu. Cielenejším a účelnejším spôsobom je kastrácia. Kastrácia je chirurgické odstránenie častí vnútorných pohlavných orgánov tak, aby došlo k obmedzeniu až zániku ich hormonálnej aktivity. Mačkám sa vždy odstraňujú vaječníky a podľa uváženia, hlavne ak nie je evidentne zdravá, aj celá maternica. Vždy je to záležitosť praktických skúseností Vášho veterinára. Kocúrom sa odstraňujú celé semenníky vrátane prisemenníkov a časti semenného povrazca. Metódy hormonálnej, či chemickej kastrácie sú málo presvedčivé. Využívajú sa najviac pri regulácii populácie holubov.

Prečo áno?

Okrem už spomínaných dôvodov, je tu aj jedno vážne zdravotné riziko pre mačky. V ruji dochádza k aktivácii mliečnej žľazy. Mliečne systémy sa prekrvia a mnohokrát začnú produkovať mlieko, ktoré nekojacej mačke stagnuje v mliečnych kanálikoch a cez bradavky sprístupňuje toto prostredie baktériám. Dochádza k zápalu mliečnej žľazy - mastitíde. Časté zápaly vedú k organizácii a množeniu nešpecifických buniek v citlivom prostredí, dochádza k tvorbe tumorov.

Samcom všeobecne, okrem cyklistov, semenníky nebývajú na príťaž, ale samce mačiek so semenníkmi, sú nám spravidla veľkou príťažou. Pre kocúrov je rizikové nekorektné umiestnenie semenníkov, niekedy uviazne jeden (monorchizmus) v inguine (slabine), alebo sa nespustí z brušnej dutiny a uviazne v nej. Zriedka chýbajú obidva semenníky v miešku, vtedy hovoríme o kryptorchizme. Miešok je prostredím, v ktorom pri nižšej teplote o jeden až dva stupne ako je štandardná telesná teplota jedinca, dozrievajú spermie. Tkanivo semenníka je uspôsobené existencii v takomto prostredí. V slabine, ale hlavne v brušnej dutine sa vyvíja iným spôsobom. Poväčšine stráca schopnosť oplodnenia, ale jeho hormonálna aktivita zotrváva, preto je dôležité pri kastrácii vždy odobrať obidva semenníky. Zdravotné riziko spočíva v častom bujnení takto umiestneného tkaniva. Našťastie, táto anomália sa vyskytuje u kocúrov veľmi zriedka.

Zmeny správania zvierat v ruji v dôsledku predráždenosti ich nervového systému ústia často do stupňujúcej sa agresivity. Narúša sa integrita nášho spolužitia a tvorba vzájomných averzií môže vážne naštrbiť sympatie či lásku, ktorou sme pripravení mačky obdarúvať.

Prečo nie?

Dôvodov proti nie je veľa. Ak opomenieme etické dôvody, prameniace z mylnej „personifikácie“ do našich pocitov, najvýznamnejším je trvalá strata schopnosti oplodnenia. Kastrovaná mačka už nikdy nebude mať potomstvo. Deficit pohlavných hormónov po kastrácii ovplyvní metabolizmus zvieraťa. Tendencia priberať je dôsledkom metabolických zmien, ale aj kompenzáciou vymiznutej sexuality inou, pre prežite dôležitou aktivitou - príjmom potravy. Kocúrom sa po zákroku predlžuje interval vyprázdňovania močového mechúra, prestávajú značkovať v malých častých objemoch a močia len jeden až trikrát denne. Ich dlhá močová rúra a strata jej prirodzenej sanácie častým močením vedie k rozvráteniu mikrobiálnej stability dolných močových ciest. Dôsledkom môžu byť vyzrážané kryštáliky fosforečnanov sťažujúce až zabraňujúce vymočeniu.

Na záver

Dbajme o kondíciu kastrátov. Tuk v podkoží je len estetický problém, no rovnaké množstvo tuku sa nachádza aj v orgánoch. Hlavne pečeň a obličky sú funkčne ohrozené prílišným množstvom tukových buniek. Obávaná zmena „povahy“ po kastrácii je viac poverou ako pravdou. Mačka bude predovšetkým taká, akou ju vytvaruje prostredie, v ktorom žije. Snáď len obezita môže prispieť k väčšej pohodlnosti a k zníženiu pohyblivosti našich mačiek.