„Nechytaj ju, niečo od nej dostaneš!“ - často takto okríkneme naše ratolesti, keď sa už-už vrhajú na prítulnú mačku z ulice. Tým niečím nebezpečným a neznámym možno myslíme aj toxoplazmózu – ochorenie, ktoré „prenášajú“ mačky.

Kto je kto?

Toxoplasma gondii (toxoplazma) je pôvodca parazitárneho ochorenia toxoplazmózy. Ide o vnútrobunkového parazita - prvoka, ktorý dokáže parazitovať v bunkách takmer všetkých tkanív teplokrvných stavovcov a plazov.

Mačka domáca je definitívny hostiteľ Toxoplasmy gondii. Len v tenkom čreve mačkovitých šeliem prebieha pohlavné rozmnožovanie toxoplazmy, a teda len z tela mačky sa výkalmi vylučujú formy, schopné invázie do vonkajšieho prostredia. Nazývajú sa oocysty.

Ako to teda je?

Začnime krátkym príbehom jednej oocysty, akéhosi „vajíčka“ toxoplazmy.

Na pieskovisku zahrabáva mačka, volajme ju Berta, svoju kôpku. Keďže má práve akútne štádium toxoplazmózy s produkciou oocýst, jej výkaly ich obsahujú milióny. Nakazila sa ani nie pred desiatimi dňami, zožratím malej nešikovnej myšky. Berta je mladá mačka a doposiaľ sa s týmto parazitom nestretla, preto v jej tele prebehne úplný vývoj, vrátane produkcie inváznych „vajíčok“.

O pár dní prichádzame na pieskovisko my s našimi ratolesťami. Oocysty medzitým dozreli, potrebujú na to dva až tri dni, a približne dvadsať stupňov tepla. Deti sa radostne prehrabávajú v piesku a my im vkladáme do rúk rôzne dobroty.

Kontaminovanými omrvinkami z dobrôt sa príde neskôr nakŕmiť kŕdeľ vrabcov. V čreve vtáčika sa oocysta rozpadne a uvoľní štyri sporozoity, ktoré sa nechajú krvou rozniesť v tele. Sporozoity vytvoria v napadnutých bunkách vývojový stupeň, nazývaný tachyzoity. Tie sa dokážu rozmnožovať nepohlavne – pučaním, a to priam geometrickým radom.

Ale to už spustil alarm vrabčací imunitný systém, organizmus vytvorí v tkanivách cysty, v ktorých opúzdri tachyzoity, a tie sa zmenia na „spiace“ bradyzoity. Takto končí vývoj v tele nešpecifického hostiteľa, teraz už medzihostiteľa.

Tento vývoj môže prebehnúť u všetkých vnímavých návštevníkov pieskoviska – napríklad myší, holubov, psov,... žiaľ, ani detské ratolesti nevynímajúc, a to po prehltnutí invázie schopného počtu zrelých oocýst.

Berta chytila pre zmenu vrabca, ktorého telo je plné spiacich bradyzoitov. Mala by sa nakaziť a vývoj parazita v nej prebiehať obdobne ako v medzihostiteľovi (vrabcovi), navyše v bunkách jej čreva by sa mali vytvoriť aj „vajíčka“ oocysty. Bertin imunitný systém je však teraz na stráži. Spoľahlivo ju ochráni pred novou inváziou a ona pravdepodobne po celý zvyšok života už žiadne oocysty nevylúči.

Fakty v číslach

Vývojový cyklus Toxoplasmy gondii trvá 3 - 4 týždne. Mačky vylučujú oocysty do prostredia len pri prvom nakazení, čo môže trvať niekoľko dní, prípadne týždňov.

Oocysta je veľmi odolná, vo vonkajšom prostredí si zachováva schopnosť invázie až 1 rok. Teplota nad 66o C ničí zárodky toxoplazmy už po 20 minútach, chlad pod -21o C asi za 3 dni.

Pozitívny titer protilátok má asi 50% vyšetrených mačiek, ale len 1 - 2% populácie mačiek vylučuje oocysty. Sú to väčšinou mladé mačky, vo veku okolo pol roka, ktoré sú prvýkrát nakazené.

Ak mačka ochorie

Klinické príznaky ochorenia sa niekedy objavia u malých mačiatok. Sprevádzajú ich vysoké teploty, hnačky, dýchacie ťažkosti s kašľom a zväčšenie lymfatických uzlín. Obraz ochorenia sa ďalej vyvíja podľa infiltrácie tkanív jednotlivých orgánov tachyzoitmi. Kam až ochorenie dospeje, záleží od agility imunitného systému jednotlivca.

Čo by sme mali vedieť.

Nebolo by múdre bagatelizovať význam účasti mačky na šírení tohto ochorenia. Nalepiť však mačkám stigmu šíriteľa by bolo prílišným zjednodušením schopností matky prírody a jej dietka toxoplazmy prežiť za akýchkoľvek podmienok.

Kontaktom s parazitom Toxoplasma gondii získavame trvalú imunitu, ak bude náš imunitný systém v poriadku.

Pozitívny titer protilátok u budúcich matiek neznamená zákonite problémy s rodením potomstva. Plod gravidných matiek je ohrozený len v prípade, ak dôjde k invázii (nakazeniu) počas gravidity. Nakaziť sa priamym kontaktom s mačkou je však veľmi ťažké, museli by sme ju zjesť surovú.

Klinicky manifestné štádium ochorenia je zriedkavé, málokedy zistíme, kedy je zviera choré. Myslime na to, že všetky naše domáce zvieratá môžu byť nakazené, nielen mačky. Napríklad, psy majú približne rovnakú mieru pozitívnych titrov protilátok ako mačky. Vzácne môže dôjsť k nakazeniu tiež kvapôčkovou formou, pohryzením chorým zvieraťom, či ranou na koži.

Ako sa nenakaziť

Najdôležitejšie je nekonzumovať tepelne nespracované živočíšne produkty. Najväčšia intenzita invázie toxoplazmy je v krajinách s tradíciou konzumovania surového alebo nedostatočne tepelne upraveného mäsa. Tiež nepasterizované mlieko a surové vajcia predstavujú riziko nakazenia.

Dôkladne by sme mali umývať zeleninu a na zem spadnuté ovocie.

V domácnosti by sme nemali krížiť kuchynské plochy, na ktorých spracúvame mäso, s plochami pre iné potraviny. Po každom spracovaní mäsa by sme ich mali očistiť vriacou vodou či parou. Dbajme na to, aby sme našu bytovú mačku nenakazili kŕmením čerstvým surovým mäsom, ktoré sme predtým dostatočne nepremrazili.

Mačky žijúce na dvoroch sú rizikové. Pamätajme na to pri prácach v záhrade, pri hre v piesku alebo pri pikniku.

Napriek dobrému zdraviu našej mačky, denne čistime jej toaletu, aby nedošlo k zreniu prípadných oocýst.